História

1779 – 1788 Ján Örmezey

1788 – 1792 Andrej Gajda

1792 – 1805 Nie je známy

1805 - 1820 Ján Hieronym

1820 – 1827Anton Dudinský

1827 – 1832 Michal Alexevič

1832 – 1834 Juraj Dubay

1834 – 1837 Michal Stupkay

1837 – 1842 Ján Bovankovič

1842 – 1846 Andrej Kačanovský

1846 – 1851 Anton Demjanovič

1851 – 1859 Anton Barna

1859 – 1873 Štefan Kapišinský

1873 – 1875 Štefan Dubay

1875 – 1885 Teodor Kováč dePásztely

1885 - 1894 Ján Dudinský

1894 – 1903 Július Poľanský

1903 – 1924 Július Pajkoši

1924 – 1936 Alexej Parkányi

1936 – 1937 Vojtech Dudič (zastupovanie)

1937 – 1941 Štefan Ortutay

1941 – 1961 Eduard Gerbery (pravoslávny)

1961 – 1964 Michal Pejo (pravoslávny)

1964 – 1966 Ján Puškaš (pravoslávny)

1966 – 1968 Juraj Červený (pravoslávny)

1968 - 1970  Imrich Vasiľčák

1970 – 1978 Mikuláš Ďurkáň CSsR

1978 – 1996 Michal Kučera

1996 - 1998 František Puci

1998 - 2001 Emil Zorvan ml.

2001 – 2002 Marcel Gecej (zastupovanie)

2002 - 2017 Ján Kmec

2017 - 2023 Lukáš Vojčík
2023 - Mário Cserép 

Z hľadiska náboženskej príslušnosti prešli obyvatelia Techne podobným vývojom ako obyvatelia iných zemplínskych dedín.

Najstaršie generácie Technančanov od 7. Do 9. storočia vzývali pohanské božstvá a žili podľa pohanských obyčajov. V 9. storočí najmä počas panovania veľkomoravského kniežaťa Svätopluka a pôsobenia arcibiskupa Metoda zaiste ich misionári oboznámili s myšlienkami kresťanstva. Nevedno však či a v akej miere aj prijali a osvojili si kresťanský spôsob života a mravov. Avšak od 11. storočia už boli kresťanmi, a patrili do rímskokatolíckej cirkvi. Taký stav trval až do polovice 16. Storočia, teda do  náboženskej reformácie. Približne okolo rokov 1600 až 1700 aj obyvatelia Techne boli evanjelikmi. Až neskôr za protireformácie sa opäť stali rímskokatolíkmi. V roku 1828 žilo v Techni 384 rímskokatolíkov a gréckokatolíkov, 42 evanjelikov a 7 ľudí židovského náboženstva. 

Treba pripomenúť, že v stredoveku nejestvoval v Techni kostol. Tunajší obyvatelia chodievali na bohoslužby do farského kostola v susedných Parchovanoch. Až v polovici 18. storočia postavili kostol pre miestnych gréckokatolíkov. Postavil ho patrón cirkvi zemepán Gejza Andrássy z Parchovian.

Z hľadiska národnostného bola národnostná príslušnosť  obyvateľstva v stredoveku jednotvárna, lebo všetci bolo Slovieni, presnejšie Slováci. Až do 18. storočia sa jazykový a národnostný obraz spestril, keď sa  v dedine usadili Rusíni a prisťahovali sa zo severného Zemplína a od polovice 18. storočia aj Židia, sťahujúci sa z Haličska. Rusínov možno poznať podľa ich mien a priezvisk, ale aj podľa náboženstva, lebo boli gréckokatolíkmi. Aj Židia mali svojské mená a priezviská a uplatňovali sa ako krčmári. V polovici 18. storočia žilo v dedine 31 poddanských rodín či domácností, ktorých hlavami boli muži. Žili tu aj židovské rodiny. Okolo roku 1785 žila aj rodina gréckokatolíckeho farára Jána Örmezeyho. 

Podľa záznamov organizovaný náboženský život v obci je známy už od polovice 18. storočia. V cerkvi sa našiel starý rozštiepený zvon, ktorý bol v starej cerkvi,  z roku 1783 s nápisom: "Mano camnana curet greco catolica comunitas Dvoriankensis Sumptibus Suis exentante pro tune loci parocha Joani Ormezey 1783". (Tento zvon z vlastných síl dvoriančanských grécko-katolíckych veriacich liaty pre miestny gr.-kat. kostol za doby Jána Örmezeyho 1783.) Roku 1794 bola z darov veriacich ku kostolu po viac ako 40 rokoch pristavaná nová veža, pravdepodobne namiesto starej drevenej zvonice.

Epidémia cholery v rokoch 1831 a 1873

V tomto období začal počet obyvateľov obce klesať. Dôvody sú viac-menej známe. Neudržateľné sociálno-ekonomické pomery a na ne nadväzujúce zdravotné pomery mali  za následok nielen vysokú úmrtnosť obyvateľov obce, ale i hľadanie východiska z tejto situácie, ktorou sa od začiatku 70. rokov 19. storočia stala masová emigrácia za prácou do USA. Vyvrcholila v prvých rokoch 20. storočia.

Aj v 19. storočí postihovali obyvateľov Dvorianok početné epidémie, napr. týfu, kiahní a i., ale s epidémiou cholery sa po prvý raz stretli až v roku 1831. Dovtedy nepoznaná choroba nadobudla v priebehu niekoľkých týždňov katastrofálne rozmery. Dochované matriky gréckokatolíckej a rímskokatolíckej cirkvi, Ktoré sú uložené v Štátnom oblastnom archíve v Košiciach, sú svedectvom o priebehu tejto epidémie v obci. Gréckokatolícka matrika zomrelých z roku 1831 uvádza 67 gréckokatolíkov, 20 rímskokatolíkov, 7 evanjelikov a 1 kalvína z Dvorianok a 1 z majera Kinčeš, ktorí zomreli na choleru. Zase parchovianska rímskokatolícka matrika zomrelých uvádza mená 23 Dvoriančanov, ktorí zomreli na choleru. Takže dokopy zomrelo na epidémiu cholery  118 obyvateľov obce Dvorianky za obdobie od 3. augusta do 6. septembra 1831. Hrôzy tejto epidémie pocítili obyvatelia obce i po roku 1831. Dvorianska gréckokatolícka matrika zomrelých z roku 1873 uvádza 26 osôb z Dvorianok a majera Kinčeš, Ktorí zomreli na choleru v období od 19. júna do 6. augusta 1873. Rímskokatolícka matrika v Parchovanoch uvádza mená ďalších 9 osôb, ktorí boli pochovaní na cintoríne v Dvoriankach a tiež zomreli na choleru.

Cirkevné pomery v obci

Do 19. storočia vstúpili Dvorianky ako obec katolícka, keďže veriaci gréckokatolíckej a rímskokatolíckej cirkvi predstavovali viac ako 96 % všetkého obyvateľstva.  Najsilnejšou cirkvou bola aj naďalej gréckokatolícka cirkev. Dvorianky už od predchádzajúceho storočia boli sídlom farnosti s filiálkami Parchovany, Kinčeš a Božčice. Gréckokatolícka farnosť v Dvoriankach patrila do Sečovského dekanátu a mukačevského gréckokatolíckeho biskupstva. Podľa katalógu farností mukačevského biskupského úradu  z roku 1806 žilo v Dvoriankach 364 gréckokatolíkov. V obci bolo 57 čisto gréckokatolíckych rodín, sedem rodín čisto rímskokatolíckych, dve evanjelické augsburského a jedna reformovaného vyznania. Z gréckokatolíckych rodín bolo 22 sedliackych, 16 želiarskych a zvyšok pripadol na rodiny ostatných sociálnych skupín ( podželiarov a i.) 

Matriky gréckokatolíckej cirkvi sú vedené od roku 1805 a sú uložené v Štátnom oblastnom archíve v Košiciach. Sú vzácnym historickým prameňom pre poznanie nielen cirkevných dejín. Boli vedené v latinskom a maďarskom jazyku. Už v 18. storočí sa položili základy farskej knižnice, v ktorej sa nachádzali tlačené knihy od roku 1765. Patrónmi dvorianskej farnosti boli zemepáni- Molnárovci, Barkóciovci a Andrášiovci. 

V druhej polovici 19. storočia pod tunajšiu farnosť patrili tieto filiálne obce: Parchovany, Božčice, Tušice a majere Világoš a Kinčeš. Farský kostol bol zasvätený k Uspeniju (Nanebovzatiu) Panny Márie. Roku 1894 bola z darov veriacich bola opravená veža.  Až do prvej svetovej vojny mal kostol 3 zvony, najstarší bol zhotovený ešte v roku 1783 počas pôsobenia farára Jána Örmezeyho. Dva mladšie zvony boli za prvej svetovej vojny rekvirované. 

Spoľahlivé údaje o konfesijnej príslušnosti Dvoriančanov máme až od druhej polovice 19. storočia. 

Vďaka týmto údajom zisťujeme, že viac ako polovica obyvateľov Dvorianok sa hlásila ku gréckokatolíckej cirkvi a viac ako tretina sa hlásila k rímskokatolíckej cirkvi. Po stáročia ako filiálka patrili Dvorianky do parchovianskej rímskokatolíckej farnosti, ktorá sa v rámci sečovského dekanátu roku 1804 začlenila do novokonštituovaného košického biskupstva. 

Až do roku 1800 navštevovali farský kostol zasvätený sv. Andrejovi, ktorý 25. novembra toho istého roku zhorel. Obnovený bol až v roku 1819 a zasvätili ho sv. Štefanovi kráľovi. Tento kostol stál až do roku 1899, kedy bol zbúraný starý a na jeho mieste bol zásluhou grófa Gejzu Andrášiho a veriacich postavený nový kostol, postavený v roku 1900 a stojí dodnes. 

Cirkevné matriky, ktoré sa nachádzajú v Štátnom oblastnom archíve v Košiciach, sú vedené od roku 1779. Ostatné cirkvi boli v obci zastúpené iba jednou či dvoma rodinami. Príslušníci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania poslúchali pod evanjelický zbor v Pozdišovciach a evanjelici reformovaní mali najbližšiu farnosť v Tušiciach. Najbližšie židovské synagógy boli v Parchovanoch a v Sečovciach.  

  Školské pomery v obci

Dejiny dvorianskej ľudovej školy bezprostredne súvisia s dejinami gréckokatolíckej cirkvi. Nemám presné záznamy o jej vzniku, ale už prvý kronikár obce Emil Duránik vyjadril názor, že bola zriadená okolo roku 1823, o čom svedčila prvá školská budova . Od samého začiatku bola škola cirkevnou - gréckokatolíckou. Školu spravovala cirkevná obec na čele s predsedom školskej stolice, ktorým bol miestny farár. Pri sčítaní obyvateľstva sa gramotnosť obyvateľov obce stále zvyšovala. Po maďarizácii obyvateľstva ovládali viacerí obyvatelia aj maďarský jazyk. Dobré výsledky pri maďarizácii obyvateľov rozhodli, že cirkevná obec dostala súhlas na výstavbu novej školskej budovy. Do užívania bola odovzdaná v roku 1905 a po menších úpravách, napr. rozšírenia budovy , stojí dodnes, hoci už 10 rokov budova chátra. Na škole pôsobil v tomto období okrem učiteľa Emila Duránika aj učiteľ Ján Kopas.

 V prvej Československej republike (1918-1938)

Vojna ťažko doľahla aj na obyvateľov obce. Boli to roky naplnené strádaním a utrpením. Mobilizácia, rekvirácia, inflácia, infekčné choroby, hlad a krajná núdza doľahli na všetky vrstvy obyvateľstva. Napríklad v niektorých dedinách boli rabovačky a nepokoje, ktoré si vyžiadali aj niekoľko obetí. Ale v Dvoriankach sa to nedialo, tu bol pokoj. Istý koniec vojny zaručovalo to, že československé oslobodzovacie vojsko oslobodilo oblasť okresu Trebišov od maďarskej vládnej moci. Pre Dvoriančanov boli Parchovany dôležité tým, že tu bol matričný úrad, poštu, žandársku a železničnú stanicu a pre rímskokatolíkov aj farský úrad.  Samotné Dvorianky po skončení prvej svetovej vojny boli sídlom obecného úradu, gréckokatolíckeho farského úradu a gréckokatolíckej ľudovej školy. V roku 1927 sa zmenil názov obce, do tohto roku to bola Dvorianka a potom od roku 1927 Dvorianky. 

Gréckokatolícka ľudová škola v Dvoriankach bola v rokoch 1918 – 1938 nezastupiteľnou vzdelávacou a kultúrnou inštitúciou. V československom štáte dostalo vyučovanie nový obsah, diametrálne odlišný od maďarizačného školského systému pred rokom 1918. Až do roku 1933 škola bola jednotriedna a postačovala jej jediná školská učebňa. Po zriadení druhej triedy sa začala prenajímať miestnosť domu Pavla Čigaša. V rokoch 1910 – 1932 fukciu správcu – učiteľa a kantora zastával Ján Kopas. Po jeho odchode miestna cirkevná stolica prijala 27.10.1932 Emila Duránika. Zapísal sa do dejín obce ako výborný pedagóg, cirkevný činiteľ, vynikajúci režisér, veliteľ hasičského zboru, prvý kronikár obce, vedúci miestneho osvetového zboru atď. na škole pôsobili ešte Michal Hnidiak, Mária Rivalová a Anna Konečná.  

Základný obraz o demografických pomeroch v obci v medzivojnovom období sú uvedené v tabuľke 2. Z 57 obcí trebišovského okresu boli Dvorianky v roku 1930 na 29. mieste počtom domov, na 37. mieste počtom obyvateľov a na 44. mieste veľkosťou chotára. Z náboženského hľadiska sa základná štruktúra obyvateľstva, v porovnaní s obdobím pred rokom 1918, nezmenila. Viac ako polovicu tvorili gréckokatolíci, tretina bola rímskokatolícka a jedna rodina bola židovská. 

Nesporne najvýznamnejšou udalosťou v živote gréckokatolíckej cirkvi a gréckokatolíckej farnosti v Dvoriankach a jej veriacich bola asanácia starého a výstavba nového kostola - cerkvi. Iniciátorom a hlavným organizátorom tohto veľkolepého projektu bol správca gréckokatolíckej ľudovej školy v Dvoriankach, učiteľ a aj kantor Emil Duránik spolu s cirkevnými kurátormi. Nabádal veriacich buď k oprave (rozšíreniu) starého kostola, alebo k postaveniu nového.  A preto na zhromaždení cirkevníkov 1. januára 1936 zvíťazila druhá možnosť a tak za veľkej ochoty veriacich už nič nebránilo výstavbe nového kostola. Pri preskúmaní kostola odborným znalcom dňa 26. februára 1936 bolo zistené, že budova starej cerkvi bola podľa odhadu najmenej 300 ročná. 

Autorom projektu bol Ing. Emil Egressy z Gréckokatolíckeho biskupského úradu v Užhorode, kam tieto farnosti sečovského dekanátu prislúchali po vzniku Československej republiky. Hlavným dôvodom výstavby nového kostola, ktorý v obci stál už od 17. storočia, bolo to, že starý kostol už nevyhovoval nielen svojou veľkosťou, ale aj klenba bola veľmi poškodená a hrozilo nebezpečenstvo, že sa zrúti. Už 5. marca 1936 okresný náčelník Okresného úradu v Trebišove dal príkaz na okamžité uzavretie kostola a jeho zapečatenie dovtedy, kým nebude zbúraný, aby neohrozil ľudské životy. Dňa 19. júna 1936 okresný náčelník vydal povolenie na stavbu kostola na pozemku obce Dvorianky podľa predložených a okresným úradom schválených plánov. Stavať sa začalo na mieste starého kostola.   

Posviacka základného kameňa sa uskutočnila 29. augusta 1936 (vtedy na sviatok Uspenija Presvätej Bohorodičky), ktorú previedol dekan Emil Hegeduš zo Sačurova za asistencie mnohých kňazov z okolia. Pamätný spis z posviacky s inými dokladmi v plechovej tube je uložený pod kameňom za hlavným oltárom v stene v soklovom múre. Výstavba bola zverená staviteľovi Hugovi Grünwaldovi z Michalian a Petrovi Benkovi z Trebišova. Ale keďže stavbu neprevádzali podľa projektu a rozpočtu a základy neboli pevné, veriaci sa obrátili na Okresný úrad v Trebišove s požiadavkou na zmenu staviteľa. Eparchiálna komisia zmluvu s nimi zrušila a stavbu prevzal Ján Leško z Kráľovského Chlmca. Základy museli rozobrať a začať od začiatku. Po stránke stavebno-architektonickej odviedol kus poctivej práce. Okrem betónu a železobetónu bol použitý kvalitný kameň z lomu v Kaluži, tehly z tehelne v Berehove, štrky a piesky z Hencoviec a aj z miestnych zdrojov. Stropy a klenby sú zo železobetónu. Materiál zo starého kostola bol použitý na stavbu cesty Dvorianky - Tušice. 

Základné údaje novej cerkvi sú: dĺžka je 28 m, šírka 12 m a výška veže 31 m. Finančné náklady dosiahli výšku 232 tisíc Kčs. Rozpočet vychádzal len z majetkových pomerov veriacich a milodarov, takže zbierky na stavbu kostola mimo obce Dvorianky neboli prevádzané! Z amerických krajanov došlo málo darov a malou čiastkou prispeli aj rímskokatolícki veriaci a filiálne obce. Okrem toho veriaci poskytovali zdarma záprahové práce. Pozoruhodné je, že stavba kostola začala bez koruny a vďaka ochote veriacich skončila bez dlhu!           

Veľkým a slávnostným dňom v novodobej histórii Gréckokatolíckej farnosti v Dvoriankach a jej veriacich je 4. september 1937. Za prítomnosti takmer 15 tisíc veriacich z niekoľkých okresov východného Slovenska sa v tento deň uskutočnila vysviacka novopostavenej gréckokatolíckeho kostola (cerkvi) v Dvoriankach. Vysviacku vykonal J. E. Alexander Stojka, užhorodský biskup a za spoluúčasti veľkého počtu gréckokatolíckeho duchovenstva. Je obdivuhodné a až nepochopiteľné, že taká veľká stavba bola zrealizovaná za 1 rok a 6 dní! (29.august 1936 – 4. september 1937). Počas výstavby sa bohoslužby konali v miestnej cirkevnej  škole.

Všetky starosti a písomnosti spojené so stavbou kostola svedomite viedol miestny riaditeľ školy a kantor Emil Duránik a pomáhali mu cirkevní kurátori. V čase výstavby chrámu bola farnosť bez farára, faru spravoval Vojtech Dudič z Vojčíc. Až pri vysviacke sa miestnym farárom stal Štefan Ortutay. Emil Duránik, ktorý bol hlavným organizátorom tohto veľkého diela, bol aj kronikárom obce. Do dedinskej kroniky napísal svoje pocity a opísal aj niektoré zážitky tohto veľkého sviatku: "Pánu biskupovi sa dostalo čestného uvítania na hranici okresu okresným náčelníkom v Horovciach, kde presadol na štvorzápražný koč, doprevádzaný roľníckou jazdeckou bandériou až do obce Dvorianky, kde bol pred slávobránami dôstojne uvítaný obecným predstavenstvom, učiteľstvom, školskou mládežou. Pred dverami kostola ho uvítal nový miestny farár Štefan Ortutay, ktorý mu odovzdal kľúče od kostola." 

Teoretici výtvarného umenia charakterizujú gréckokatolícky chrám v Dvoriankach Uspenija Presvätej Bohorodičky takto: "Historizujúca stavba s architektonickými prvkami východoslovenského klasicizmu a ukrajinskej renesancie. Jednoloďová stavba s presbytériom s polygonálnym uzáverom a s predstavanou vežou, v lodi transeptálne rozšírená, čím vzniká zdanlivá centrála, zaklenutá krížovou klenbou. Veža má tri vchody s predstavaným stĺpovým portikom a je členená nárožnými pilastrami. Nad krížením transeptu malá kupolovitá strešná vežička. Veža má na priečelí laternovú strechu so štíhlou cibuľou." V interiéri sa nachádza hlavný oltár, ktorý nechali zhotoviť veriaci šiestich rodín, bočný oltár Srdca Ježišovho darovala rodina Seničova z USA a oltár Panny Márie daroval Andrej Kmec. Všetky tieto oltáre schválil biskupský úrad v Mukačeve a autorom týchto oltárov je rezbár Rusnák z Bardejova. 

Čo sa dialo po vysviacke?

Udalosťami zo života našej farnosti, ktoré hodno ešte spomenúť, patrí tradícia každoročných odpustov na sviatok Uspenija Presvätej Bohorodičky (vtedy 28. augusta, dnes 15. augusta), ktorý sa slávil spoločne s rímskokatolíckymi veriacimi. Koncom tridsiatych rokov už niekoľko desaťročnú tradíciu v obci mala pamiatka zasvätenia sobotňajšieho odpoludnia, a to aj na počesť ničivej živelnej katastrofy, ku ktorej došlo v jedno sobotňajšie popoludnie v druhej polovici 19. storočia. Kronikár Emil Duránik píše: "Od tohto času, veriaci tejto farnosti si predsavzali, aby všetky soboty popoludní od sviatku Turíc až do odpustu, boli zasvätené ako hociktorý iný sviatok. V kostole býva večerňa. Od hlasu zvona popoludňajšieho sa na poli už nepracuje." Koncom júla 1933 si Dvoriančania pripomenuli významné výročie slovenského národa – 1100. výročie vysvätenia Pribinovho kostola v Nitre. 

Od roku 1934 každoročne do obce prichádzali otcovia redemptoristi z Michaloviec, aby prednáškami spojenými s premietaním diapozitívov umocňovali kresťanskú vieru medzi tunajším obyvateľstvom. Túto úlohu plnili i v obci pôsobiace dva spolky – sv. Ruženca a spolok k úcte Srdca Ježišovho. 

 Len pre zaujímavosť chcem povedať, že v rokoch 1930 – 1932 Východoslovenské elektrárne v Košiciach viedli od Sečoviec smerom na Parchovany a Dvorianky elektrické rozvody. V obci už  mohol byť elektrický prúd, ale kvôli zlej finančnej situácii obyvateľov a obce Dvorianky, ba dokonca aj kvôli nedôvere obyvateľov,  to nebolo možné. Parchovany túto možnosť využili. Ale mimochodom v dedine bol v roku 1931 prvý rádioprijímač. Skôr ako elektrický prúd sa používali technické hospodárske prostriedky: železné pluhy so záprahom, dva traktory, päť mláťačiek na benzín a sejacie stroje. Ale gazdovia prijímali aj žencov počas žatvy.

Po vzniku prvej Slovenskej republiky došlo v obci k viacerým zmenám. Po nezhodách medzi členmi agrárnej strany a Hlinkovej slovenskej ľudovej strany sa zmenili najvyšší predstavitelia obce. K personálnej zmene došlo aj na Gréckokatolíckom farskom úrade v Dvoriankach. Dňa 3. marca 1941 zomrel tunajší farár o. Štefan Ortutay, ktorého nahradil o. Eduard Gerbery. Akt menovania prišiel od J.E. Petra Pavla Gojdiča, biskupa prešovskej gréckokatolíckej diecézy, do ktorej boli farnosti južného Zemplína začlenené po pripojení Užhorodu k Maďarsku. 

V Parchovanoch po celé toto obdobie pôsobil dp. V. Kačmár, rímskokatolícky farár. Spolu s dvorianskym gréckokatolíckym farárom Eduardom Gerberym , riaditeľom školy Emilom Duránikom a Michalom Ridošom za veriacich gréckokatolíkov, ako aj Michalom Ištokom za politickú obec tvorili školskú stolicu – školský výbor. Význam tejto stolice vzrástol najmä od školského roku 1941/1942, keď v zmysle školského zákona č. 308/1940 Slovenského zákonníka bola zriadená škola, ktorej názov znel: Gréckokatolícka a rímskokatolícka ľudová škola v Dvoriankach. Mala dve postupné triedy . Počet žiakov tejto školy do školského roku 1944/1945 bol dosť vysoký. V tomto období tu pôsobili okrem starého známeho Emila Duránika aj K. Juraščíková, B. Jindová, V. Cap  a A. Škrípková. 

Kvôli udalostiam druhej svetovej vojny bolo v jeseni 1944 vyučovanie prerušené. S výukou sa začalo až začiatkom roku 1945. Konečne 8. septembra 1941 výmerom Župného úradu v Prešove bolo schválené rozhodnutie vládneho komisára Dvorianok o elektrifikácii obce.  Na elektrické svetlo bolo zapojených viac ako dve tretiny domov, zvyšok stále nedôveroval elektrike. Roky 1934 – 1944 boli i pre obyvateľov Dvorianok rokmi vojnovými. Obec a celý región boli obsadené fašistickými Nemcami Až v noci z 30. novembra na 1. decembra 1944 opusti dedinu bez boja posledný nemecký vojak. Obyvatelia obce boli celí nadšení, keď do obce prišli vojaci Červenej armády. Týmto bola dedina oslobodená.

Počas druhej svetovej vojny v obci Dvorianky nevznikli skoro žiadne škody na majetku, iba ak na farskej a kantorskej stodole a tiež aj na dobytku atď. Po parlamentných voľbách v máji 1946 zvíťazili demokrati pred komunistami. Akt poštátnenia školstva v povojnovom Československu znamenal, že Gréckokatolícka ľudová škola v Dvoriankach, ktorá bola cirkevná, sa zmenila na štátnu školu, a jej názov znel Štátna ľudová škola v Dvoriankach. Vyučovanie v nej sa začalo 9. januára 1945, keď boli odstránené vojnové škody na školskom inventári. Pre nedostatok druhej učebne vyučovanie aj naďalej prebiehalo striedavo. Počet žiakov bol trochu nižší ako predtým (vyše 80) a vyučujúcim bol stále Emil Duránik ako riaditeľ a ako učiteľka pôsobila A. Alexová. 

V gréckokatolíckej farnosti v Dvoriankach to fungovalo počas vojny aj po jej skončení  veľmi dobre. Podľa zápisnice z 9. júna 1946 na valnom zhromaždení gréckokatolíckej cirkevnej obce, za prítomnosti aj rímskokatolíckych veriacich, bol jednohlasne prijatý obežník biskupského úradu v Prešove z 3. mája 1946 na prijatie gregoriánskeho kalendára. Zmena kalendára sa začala ihneď, čiže 9. júna 1946 na sviatok Zoslania Svätého Ducha. Agitáciu za prijatie prevádzal aj náš bývalý kantor, dnes už 93 ročného p. Juraja Marcina, ktorý bol kantorom v našej farnosti vyše 30 rokov!

Rok 1946 bol pre gréckokatolícku farnosť v Dvoriankach významným aj tým, že v tomto roku sa chrám  vymaľoval zvnútra za pôsobenia farára Eduarda Gerberyho. Maľba stála veriacich 120 000 Kčs. Prevádzal ju umelecký maliar Jozef Smolka z Košíc. Vysviacku po vymaľovaní chrámu previedol 15. septembra 1946 prešovský biskup Pavol Peter Gojdič, čiže 9 rokov po posviacke nového chrámu. Na bráne chrámu ho privítal náš bývalý kantor p. Juraj Marcin. 

Dlhá etapa v živote riaditeľa školy, kantora, režiséra, veliteľa hasičského zboru a aj obecného kronikára Emila Duránika v obci Dvorianky po takmer 23 rokoch sa skončila. Po skončení v tunajšej škole odišiel učiť do Sečoviec a jeho nástupcami na poste riaditeľa školy sa stali až do roku 1989 títo pedagógovia: Ján Orenčák, Ján Kovalík, Jolana Tirpáková, Jozef Vaľovský a Kvetoslava Futóová. V učiteľskom zbore v tomto období ešte pôsobili A. Alexová, M. Šurmaneková, K. Berešová, J. Ferčáková-Petrová, A. Topoľovská, L. Toporová, J. Tirpáková, M. Kočišová, A. Ďurčeková a iné. Dejiny materskej školy sa začali písať 1. apríla 1948. Škola začínala v prenajatej miestnosti Juraja Kačmára. Prvou riaditeľkou bola Mária Gračová, potom tu pôsobili S. Varhoľová, A. Gerberyová, J. Nováková a M. Marcinová-Makohusová.

V niekoľko storočnej histórii gréckokatolíckej farnosti v Dvoriankach je obdobie po februári 1948 nesporne najťažším, najdramatickejším a najtragickejším. Štátna moc pristúpila k násilnej likvidácii mníšskych rádov katolíckych cirkví, prenasledovala a väznila biskupov a kňazov. Avšak najtvrdší postoj zaujala voči gréckokatolíckej cirkvi ako celku, voči jej reholiam, duchovenstvu, ale i tým laikom, ktorí sa postavili na jej obranu. Najbolestnejšou ranou pre túto cirkev bol tzv. prešovský sobor, ktorý sa uskutočnil koncom apríla 1950 v Prešove. Znamenal zákaz gréckokatolíckej cirkvi na území Československej republiky a konštituovane cirkvi pravoslávnej. 

Za nesúhlas s tzv. Katolíckou akciou, ku ktorej v Dvoriankach došlo 27. júna 1949, boli viacerí obyvatelia Dvorianok, dokonca aj celé rodiny, vyšetrovaní a následne odsúdení. Až do roku 1968 pôsobili vo farnosti Dvorianky  duchovní pravoslávnej cirkvi. Vládnym nariadením zo dňa 13. júna 1968 bola opäť obnovená činnosť gréckokatolíckej cirkvi v Československu. 

Gréckokatolícky farský chrám  opatruje dve vzácne hnuteľné kultúrne pamiatky, ktoré rozhodnutím Krajského strediska Štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody z roku 1967 boli zapísané aj do štátneho zoznamu hnuteľných pamiatok vtedajšieho Východoslovenského kraja. Tými pokladmi sú klasicistický zvon z roku 1773 s reliéfom Panny Márie a rokokový kalich z konca 18. storočia, ktorý bol z pozláteného striebra s tepaným dekórom a mal veľkosť 23:8-14. V roku 1970 dosiahol počet obyvateľov obce Dvorianky zatiaľ najvyšší počet, a to bolo 725 obyvateľov a potom už len klesal.

Nová kapitola dejín obce Dvorianky sa začala písať dňa 17. novembra 1989. "Nežná" alebo "zamatová" revolúcia sa dotkla všetkých úsekov cirkevného i svetského života v obci, ale aj každého jej obyvateľa. V prvých demokratických voľbách  do Federálneho zhromaždenia a do Slovenskej národnej rady v júni 1990 v Dvoriankach zvíťazilo Kresťanskodemokratické hnutie pred Verejnosťou proti násiliu a Komunistickou stranou Slovenska. Prvé  ponovembrové sčítanie obyvateľstva, domov a bytov sa uskutočnilo v roku 1991. Všetkých 659 obyvateľov obce Dvorianky sa prihlásilo k slovenskej národnosti. A keďže počas viac ako 40 ročného vplyvu komunistického režimu v Československu neboli známe žiadne údaje o náboženskom vyznaní obyvateľov Dvorianok (naposledy v roku 1938), tak prvé porevolučné známe údaje o ich náboženskom vyznaní sú až z roku 1991.

V ponovembrovom období sa plnej rehabilitácie dostalo nielen gréckokatolíckej cirkvi ako celku, ale i tým veriacim z obce, ktorí boli roku 1949 odsúdení v rámci protestu proti tzv. Katolíckej akcii. Určite veľkým zážitkom v živote našich veriacich bola prítomnosť kópie zázračného obrazu Presvätej Bohorodičky z Klokočova  v našom chráme, ktorý priniesli v auguste 1992.  V roku 1996, po viac ako osemnástich rokoch pôsobenia medzi gréckokatolíckymi veriacimi v Dvoriankach, odišiel za rektora bohosloveckého seminára do Prešova o. Michal Kučera. Za nového správcu farnosti bol vymenovaný o. František Puci. Významných udalostí v živote cirkvi v tomto období bolo niekoľko. V roku 1996 pri príležitosti prístavby sakristie celebroval svätú liturgiu a vykonal posviacku o. Peter Rusnák, vtedajší vikár biskupského úradu v Prešove a terajší vladyka gréckokatolíckej eparchie v Bratislave.

 Pamätným dňom i pre dvorianskych gréckokatolíkov zostane 21. február 1997, keď dekrétom sv. Otca Jána Pavla II. bol zriadený košický exarchát a za jeho prvého exarchu bol vymenovaný vladyka Milan Chautur CSsR. Do tohto exarchátu bola začlenená aj farnosť Dvorianky a do dekanátu Trebišov. Vladyka Milan Chautur po prvýkrát zavítal do Dvorianok 12. septembra 1997, a to pri príležitosti posviacky kalicha a pastoračnej miestnosti pri farskom úrade. Mimochodom vtedy sme si pripomenuli aj 60. výročie posviacky nášho chrámu. Druhú návštevu vykonal vladyka 9. mája 1998, keď pri príležitosti futbalového turnaja žiakov – miništrantov celebroval svätú liturgiu v chráme a zároveň vykonal posviacku obecných symbolov – erbu, vlajky a pečate. Po dvojročnom pôsobení o. Františka Puciho v roku 1998 odchádza na gréckokatolícku faru do Michaloviec  a odtiaľ za nového správcu našej farnosti prišiel o. Emil Zorvan ml. Rok 1998 je pre farnosť Dvorianky aj veľmi dôležitým a príjemným rokom, kedy bol v Košiciach vysvätený prvý novokňaz z Dvorianok o. Ondrej Fabian.          

Parchoviansky rímskokatolícky farský úrad v poslednom desaťročí spravovali o. Jozef Kendra a o. Jozef Straka

Na základnej škole sa vo funkcii riaditeľky vystriedali K. Futóová, J. tirpáková a J. Ščecinová. V materskej škole riaditeľky boli M. Marcinová a A. Babuľáková. 

Počas pôsobenia o. Emila Zorvana ml. farnosť v Dvoriankach prekvitala. Keďže mali 8 detí, tak tie pripravovali pre veriacich každého veku všelijaké súťažné dni, najmä v lete, keď sme mali odpustovú slávnosť. Vďaka nim veriaci nezaostávali ani po  duchovnej stránke. Vytvorili mládežnícky a detský zbor a taktiež aj veľký Zbor Uspenija Presvätej Bohorodičky v Dvoriankach. Za pôsobenia o. Emila Zorvana a rímskokatolíckeho farára o. Jozefa Straku z Parchovian vznikla dohoda, že každú poslednú nedeľu v mesiaci a na najväčšie sviatky roka (Vianoce, Veľká noc, Odpustová slávnosť) bude v našom chráme rímskokatolícka svätá omša a v parchovianskom kostole gréckokatolícka svätá liturgia. A táto dohoda platí dodnes bez akejkoľvek zmeny a veriaci v obidvoch farnostiach to schvaľujú. 

Možno najsmutnejším dňom v živote Gréckokatolíckej farnosti v Dvoriankach sa stal 17. august 2001, kedy nás navždy opustil správca našej farnosti o. Emil Zorvan, presne v čase nášho chrámového sviatku – Zosnutia Presvätej Bohorodičky (15. augusta). Bolo to nesmierne ťažké obdobie, hlavne pre najbližšiu rodinu, ale aj pre celú farnosť . Život v obci sa akoby zastavil. Posledná rozlúčka so zosnulým o. Emilom Zorvanom sa konala dňa 20. augusta 2001 v našom gréckokatolíckom chráme v Dvoriankach. Všetky pohrebné obrady odslúžil vladyka Milan Chautur CSsR, ktorý slúžil aj zádušnú archijerejskú svätú liturgiu, za prítomnosti najbližšej rodiny, okolo 150 kňazov a 50 rehoľníkov z blízkeho a širokého okolia, taktiež aj za prítomnosti vyše 500 veriacich z blízkeho a širokého okolia jeho bývalých farností. Po skončení všetkých pohrebných úkonov v našom chráme sa smútočné zhromaždenie presunulo na mestský cintorín v Michalovciach, kde boli uložené telesné pozostatky o. Emila Zorvana do ich rodinného hrobu.  

Pomaly sa všetko začalo v našej farnosti dávať do pôvodného stavu, ale stále sme nemali nového správcu. Asi dva mesiace nášho zosnulého otca zastupovali kňazi z okolitých farností. Avšak potom dňa 23. októbra 2001 zavítal do našej farnosti vladyka Milan Chautur CSsR, aby s našimi veriacimi slávil Svätú liturgiu sv. Jakuba. Vladyka Milana slúžil liturgiu spolu s o. Dávidom Zorvanom, o. Marošom Rinikom a zastupujúcim správcom farnosti Dvorianky o. Marcelom Gecejom. Počas krátkej doby jeho pôsobenia v našej farnosti bol v gréckokatolíckej Katedrále v Košiciach vysvätený v poradí druhý novokňaz z Dvorianok o. Ján Čupalka. Svoju rimičnú svätú liturgiu slávil 8. júla 2002 v našom chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Dvoriankach, za prítomnosti najbližšej rodiny, niekoľkých kňazov a veriacich z Dvorianok a okolia. O. Ján Čupalka momentálne pôsobí v OZ a OS SR ako správca 22. Mechanizovaného práporu v Michalovciach. 

Začiatkom júla 2002 začína v našej farnosti v Dvoriankach ďalšia nová etapa. Naša farnosť sa rozlúčila so zastupujúcim o. Marcelom Gecejom a dostala nového správcu o. Jána Kmeca, ktorý pochádza z neďalekých Malých Ozoroviec. O. Marcel odišiel na faru do Trnavy pri Laborci, kde doteraz pôsobil o. Ján Kmec. Títo kňazi spoločne s naším novokňazom o. Jánom Čupalkom slávili svätú liturgiu v našom chráme na úmysel našej farnosti. Začiatky na novej fare sú vždy ťažké, kňaz a jeho rodina si musia zvyknúť na nové prostredie a nových ľudí, ale aj veriaci si musia zvyknúť na nového kňaza. Nakoniec všetko fungovalo, ako malo. 4 dcéry o. Jána Kmeca pokračovali a ešte pokračujú s vedením speváckych zborov Uspenija Presvätej Bohorodičky v Dvoriankach. Asi v roku 2002 alebo 2003 náš veľký Zbor spieval na Svätej liturgii v Košiciach, ktorú odvysielalo rádio Lumen. Asi od roku 2004 je farnosť v Dvoriankach členom eRka – Hnutia kresťanských spoločenstiev detí, vďaka ktorej organizujeme rozličné podujatia pre deti a mládež našej farnosti. V rokoch 2001 – 2006 bola aj naša farnosť stále súčasťou cyklotúry  s vladykom Milanom. Potom bola zrušená.

 V roku 2005 bola, z dôvodu nízkeho počtu žiakov a veľkých nákladov na chod školy, zrušená Základná škola pre 1. – 4. ročník v Dvoriankach (bývalá Gréckokatolícka ľudová škola a neskôr Štátna ľudová škola). Pred zrušením školy bola 16 rokov riaditeľkou Jolana Ščecinová, učiteľkami boli D. Telepčáková a Ľ. Jeňová. Materská škola v Dvoriankach funguje dodnes a má stále veľa žiakov a v roku 2015 sa dočká rekonštrukcie.

Dňa 10. septembra 2005 gréckokatolícka farnosť v Dvoriankach hostila celovýchodoslovnské stretnutie vedúcich detských spoločenstiev a sympatizantov eRka – hnutia kresťanských spoločenstiev detí, pri príležitosti sviatku našich patrónov – sv. košických mučeníkov a oslave 15. narodenín eRka. Vďaka tejto udalosti bola naša farnosť zviditeľnená v celej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. V tom čase predsedala okresnému centru eRka v Trebišove Marcela Huďová z Dvorianok. 

Náš chrám bol v roku 2006 vymaľovaný zvonka. Na tejto činnosti sa podieľali výlučne obyvatelia a veriaci obce Dvorianky, ktorí radi pomáhali pri skladaní a prenose veľkého lešenia okolo celého chrámu. Aj maľbu vykonával miestny obyvateľ, vyučený maliar. Bola to veľká fuška. Klobúk dole pred týmto maliarom, pretože maľovať vežu chrámu vo výške 30m, je veľmi nebezpečné. Ale zvládli sme to. Náš chrám vyzeral úžasne. Všetkým obyvateľom obce aj okolitých obcí sa maľba veľmi páčila. Celá maľba stála okolo 200 000 Sk. 

  Veľkou udalosťou v živote gréckokatolíckej farnosti v Dvoriankach bolo 70. výročie posviacky nášho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Slávnostná Svätá liturgia sa konala presne v deň posviacky 4. septembra 2007. Svätú liturgiu celebroval o. Vladimír Tomko, protosynkel košickej eparchie, pretože vladyka Milan mal iné povinnosti. Na tejto slávnosti sa zúčastnili bývalí správcovia našej farnosti, naši novokňazi a kňazi z okolitých farností, tiež aj rímskokatilícky farár z Parchovan o. Jozef Straka. Za prítomnosti veľkého počtu veriacich o. Ján Kmec prečítal niečo z histórie nášho chrámu. 

V rímskokatolíckej farnosti v Parchovanoch sa toho veľa nedialo. V roku 2010 bol preložený po 15 rokoch o. Jozef Straka, ale veriacim ani samotnému kňazovi sa to nepáčilo. Asi 1 rok zastupovali kňazi z okolia a v roku 2011 prišiel o. František Jakubčin. Ale po dlhých a veľkých nezhodách s týmto kňazom sa arcibiskup košickej arcidiecézy Mons. Bernard Bober rozhodol preložiť o. Františka . No a od roku 2013 až dodnes pôsobí vo farnosti Parchovany o. Dušan Lupčo.  

Obec Dvorianky v roku 2010 oslávila 765. výročie prvej písomnej zmienky. 29. mája 2010 sa konali oslavy obce a pri tejto príležitosti sa slávila ďakovná Svätá liturgia. Hlavným celebrantom bol o. Vladimír Tomko, protosynkel košickej eparchie. Spolucelebrantami boli bývalí kňazi farnosti Dvorianky a aj kňazi z okolia. Na svätej liturgii spieval chrámový zbor z Dvorianok pod vedením Anny Kmecovej. Oslavy sa zúčastnili okrem obyvateľov Dvorianok a okolia  aj čestní a bývalí obyvatelia obce. Po skončení programu v chráme bol spoločný obed v kultúrnom dome a potom program pokračoval na miestnom futbalovom ihrisku rôznymi vystúpeniami detí z MŠ v Dvoriankach a iných tanečných a folklórnych skupín. Večer bola diskotéka a ohňostroj.

 Rok 2011 bol pre našu farnosť opäť jedným z dôležitých rokov. V tomto roku náš chrámový Zbor Uspenija Presvätej Bohorodičky vydal svoje prvé CD s piesňami z liturgie v slovenčine a staroslovienčine. Ešte  príjemnejšie pre našu farnosť bol jún 2011, kedy bol v košickej Katedrále vysvätený v poradí tretí novokňaz z Dvorianok o. Kamil Ganóczy. Primičnú svätú liturgiu slávil 3. júla 2011 v našom chráme. Na tejto liturgii sa zúčastnili pozvaní hostia  a aj veriaci z Dvorianok a okolia. Hlavným hosťom bol o. Ľubomír Petrík, stavroforný protojerej prešovskej archieparchie, z Prešova. O. Kamil teraz pôsobí ako kaplán v gréckokatolíckej farnosti v Trebišove.  

Rok 2012 bol pre našu farnosť úplne normálnym rokom bez nejakej udalosti. Ale v roku 2013 sa toho udialo opäť dosť. V tomto roku stále počas pôsobenia o. Jána Kmeca sme si v lete skrášlili náš chrám zvnútra. Vymaľovali sa steny okrem sakrálnych malieb, vymenili sa okná v sakristii a asi najväčšou fuškou bolo pokladanie novej dlažby namiesto koberca. Aj túto rekonštrukciu prevádzali svojpomocne naši obyvatelia a veriaci. Aj vnútornú maľbu prevádzal miestny maliar a dlažbu kládla stavebná firma z Dvorianok. Celkové náklady za materiál a za prácu presiahli 10000 € (okolo 300 000 Sk). Po tejto rekonštrukcii vyzerá náš chrám úžasne, všetkým ľuďom v obci a v okolí sa veľmi páči.

Futbalisti našej farnosti sa každý rok zúčastňujú futbalových turnajov v rámci košickej eparchie. V septembri 2014 naši futbalisti vyhrali futbalový turnaj v rámci dekanátu Sečovce a umiestnili sa na 1. mieste. Asi o mesiac neskôr sa zúčastnili na celoeparchiálnom kole futbalového turnaja v Michalovciach. Tento turnaj začal o 8:00 v michalovskom kláštore svätou liturgiou a pokračoval v telocvični jednotlivými zápasmi. Zúčastnilo sa tam 12 tímov z celej košickej eparchie, medzi nimi aj mužstvo kňazov na čele s vladykom Milanom. Koncom roka 2014, presne 6. decembra sa konala veľká brigáda s názvom "Mikulášska brigáda". Dôvodom tejto brigády bolo pílenie vysokých smrekov na severnej strane dvora chrámu, pretože boli veľmi naklonené a hrozilo, že sa počas silných vetrov zrútia na náš chrám. A to by nebolo veľmi príjemné.

Asi od roku 2011 sa predsedníčkou eRka v Dvoriankach stala Sylvia Macková. Od tohto roku až do 2014 sa v našej farnosti každoročne konali rôzne podujatia pre deti, mládež a celé rodiny: Farský karneval pre deti a diskotéka pre mládež, krížové cesty detí, mladých, otcov a matiek, dni otcov a matiek, dni detí, letné tábory, vo vianočnom období  vianočná akadémia v chráme, koledovanie po celej obci a rok sa zavŕšil Silvestrom a oslavou Nového roka. Okrem Veľkej noci a Vianoc je v našej farnosti najväčším sviatkom sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky (15. augusta), ktorému je zasvätený náš chrám. Každý rok je na našu odpustovú slávnosť pozvaný kňaz  z okolitých farností. Každý mesiac na poslednú nedeľu a na 2. sviatok vianočný a tiež aj na Veľkonočný pondelok je v našom chráme rímskokatolícka svätá omša a v kostole v Parchovanoch gréckokatolícka svätá liturgia. Každú tretiu nedeľu slúži o. Ján svätú liturgiu aj v kostole v Božčiciach, ktoré sú filiálnou farnosťou Parchovian aj Dvorianok. Tak to je asi všetko o histórii našej farnosti v Dvoriankach.

No a budúcnosť?? Už sme sa prehupli do roku 2015 a v tomto roku sa plánuje zrekonštruovať všetky schody vonku na chráme. V tomto roku sa opäť plánujú už spomínané podujatia pre deti, mládež a celé rodiny. V roku 2015 oslávi naša obec Dvorianky jubilejné 770. výročie prvej písomnej zmienky o obci.